MONTESSORI JASLIČKY/škôlka
Montessori pedagogika je rozsiahla a svetovo uznávaná metodická sústava. Zahŕňa v sebe nielen filozofiu rozvoja dieťaťa, ale hlavne konkrétne praktické postupy s množstvom pomôcok. Metóda Montessori vznikla na základe pozorovania fyziologického vývoja ľudského mozgu v rannom veku. Východiskom je ponúknuť deťom intelektuálne podnety v správnom čase (v konkrétnej senzitívnej fáze vývoja) a správnou formou. Podľa montessoriánskej školy je vhodné s deťmi začať pracovať už vo veku 2 až 2,5 roka, kedy nastáva optimálne obdobie na rozvoj elementárneho tvorivého a intelektového potenciálu dieťaťa pomocou Montessori pomôcok.
Deti vedené metodikou Montessori začínajú spontánne písať, čítať a počítať už v predškolskom veku. Cieľom pedagogiky je podporovať u Vášho dieťaťa prirodzenú túžbu učiť sa, podporovať priateľský vzťah medzi učiteľom a dieťaťom a podporovať schopnosť učiteľa pozitívne dieťa motivovať.
AKTIVITY KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA : - ovládanie a koordinácia pohybov, chôdza po elipse, prenášanie, SUCHÉ AKTIVITY (presýpanie, prenášanie, naberanie), MOKRÉ AKTIVITY (prelievanie, prenášanie, naberanie), skladanie (obrúsky, oblečenie....),strihanie, krájanie, triedenie (farba, tvar, veľkosť), párovanie (farba, tvar, veľkosť), stolovanie, aktivity spojené s jemnou motorikou (navliekanie korálok, práca s plastelínou, používanie štipcov na bielizeň...), starostlivosť o seba (osobná hygiena, obliekanie), starostlivosť o vnútorné prostredie (odkladanie predmetov, zasunúť stoličku, upratať za sebou stôl, vlastný kútik, starostlivosť o izbové kvety), starostlivosť o vonkajšie prostredie (hrabanie listov, používanie záhradného náčinia, sadenie zeleninky, polievanie, starostlivosť o zvieratká - kŕmenie, čistenie klietky), slušné správanie (prosím, ďakujem, s radosťou, podať si ruku, ospravedlniť sa, nevyrušovať, ako a kedy vyrušiť, ako privítať návštevu), rozvíjanie zmyslov, geografia, zoológia, botanika, kozmická výchova, matematika
V našich jasličkách/škôlke nájdete nielen pripravené podnetné prostredie vybavené didaktickým materiálom podnecujúcim logické myslenie a samostatné objavovanie pre Vaše detičky. Kvalifikované učiteľky Vám poradia ako pokračovať v Montessori aktivitách aj doma - bez drahých hračiek a tráviť tak so svojim dieťatkom plnohodnotnejšie Váš spoločný voľný čas.
Základné princípy našej MONTESSORI ŠKOLY:
Pomôž mi, aby som to dokázal sám:
dieťa vlastnými silami a svojim tempom získava nové vedomosti a schopnosti, pričom sa
mu vytvoria tie najlepšie podmienky.
Ruka je nástrojom ducha:
Práca rúk je podľa Montessori základom pre pochopenie predmetov a javov, základom pre rozvoj myslenia a reči. Metodika kladie veľký dôraz na spojenie
duševnej aktivity a tvorivej telesnej aktivity. Vychádza sa z konkrétneho poznania pri manipulácii s vecmi.
Dôležité sú zásady dobrej komunikácie:
Nevysvetľovať nič dieťaťu, ktoré je v emóciách. Až keď je dieťa pokojné.
Hovoriť o veci alebo o probléme, nie o osobe (riešime neupratané veci, nie dieťa, ktoré to spáchalo).
Hovoriť vždy o tom, čo je tu a teraz, nespomínať minulé chyby (veľmi zradné sú slovíčka „nikdy“, „vždy“, „zasa“, „stále“).
Spoluúčasť všetkých, ktorých sa to týka – u detí to znamená, že to neriešime za nich, ale s nimi (úžasná je otázka „tak čo s tým, čo navrhuješ?“).
Hovoriť o tom, ako a čo robiť, nie, čo nerobiť.
Jednoznačne preferovať oznamovací spôsob, veľmi sa vyhýbať akémukoľvek rozkazovaciemu spôsobu, ale aj mnohým otázkam – najmä tým, ktoré vyjadrujú kontrolu, vypočúvanie, nadvládu.
Rešpektovanie senzitívnych období dieťaťa :
- obdobia zvýšenej vnímavosti na nejakú oblasť.
M. Montessori zistila, že vo vývoji dieťaťa existujú určité vývinové obdobia, kedy má dieťa mimoriadne schopnosti osvojiť si nejakú zručnosť, získať nejakú skúsenosť alebo poznatok. Sú to obdobia intenzívneho záujmu o určité činnosti, ktoré rozvíjajú konkrétne zručnosti napr. chodenie, lezenie, písanie... Ide o prechodnú vlastnosť, ktorá zaniká, ak je daná schopnosť získaná. MM nazvala tieto obdobia zvýšenej vnútornej citlivosti na určité podnety senzitívnymi obdobiami.
Dieťa musí pre určitú činnosť dozrieť. Nemožno ho nútiť k nejakej činnosti, ak pre ňu ešte nedozrelo. Vývoj detí prebieha veľmi individuálne, učiteľ nemôže presne vedieť, v akom vývinovom štádiu sa dieťa práve nachádza. Preto nemá zmysel vyžadovať od skupiny detí, aj keď sú v rovnakom veku, aby robili to isté. Intenzívny záujem dieťaťa o určitú činnosť je pre učiteľa signálom dosiahnutého vývinového stupňa a usmerňuje jeho prácu s dieťaťom.
Polarizácia pozornosti :
Neprerušujeme činnosť dieťaťu, keď je zaujaté. Dieťa potom prestáva byť koncentrované.
"...existuje iba jeden spôsob učenia – prebudiť u detí hlboký záujem a tým živú, trvácu pozornosť. Ide iba o to - využiť vnútornú silu dieťaťa na jeho výchovu."
Vnútorná motivácia :
u nás v Montessori škôlke sa dieťa nehodnotí ani slovne ani známkami. Učiteľ alebo materiál poskytuje dieťaťu spätnú väzbu a povzbudzuje ho k ďalšej práci. Odmenou pre dieťa je uspokojenie z činnosti samotnej. Vnútornou motiváciou je jeho vnútorná potreba rozvíjať sa, prejavujúca sa ako záujem, predmety a činnosti v pripravenom prostredí sú prostriedkami rozvoja dieťaťa, upútajú jeho pozornosť a vyvolajú aktivitu, ktorá má za následok rozvíjajúcu skúsenosť.
Práca s chybou:
Dieťa nie je za chyby trestané ani záporne hodnotené. Chyba má byť ukazovateľom toho, čo je ešte potrebné precvičiť a je chápaná ako bežný a prirodzený prejav v procese učenia. Učiteľ by nemal používať negatívne hodnotenie, ale ponúknuť dieťaťu inú formu kontroly. Pomôcky sú pripravené tak, aby dieťa bolo schopné samo skontrolovať správnosť riešenia.
Sloboda :
Sloboda v Montessori pedagogike je sloboda s obmedzeniami v podobe pravidiel, ktoré sú pre dieťa dobré a ktoré dieťa v procese výchovy dobrovoľne prijme, pretože ich pochopí ako prospešné.
Slobodný výber činnosti je silným motivačným činiteľom. Dieťa si vyberá činnosť priemeranú svojim schopnostiam, preto je v jeho silách ju zvládnuť. Pracuje s materiálom, ktorý ho upozorní na prípadnú chybu, opakuje cvičenie, pokým sa mu nepodarí nájsť správne riešenie. Nie je vystavené kritickému hodnoteniu učiteľa. To všetko vedie k tomu, že výsledky práce dieťa uspokojujú, prinášajú mu radosť a zvyšujú jeho sebaúctu. Spokojné dieťa je spontánne dobré. V slobodnej činnosti postupne vyvíja sebadisciplínu ako výsledok naplnenia vnútorných potrieb. Také dieťa nepotrebuje disciplínu nanútenú zvonku, zo strany učiteľa, ovláda svoje správanie, je samé sebe pánom, stáva sa vnútorne slobodným. K vnútornej slobode a disciplíne dieťa dospieva vlastnou aktivitou. Vynútená disciplína nemá pre dieťa cenu.